Prečo KURAFÓN

Kurací príbeh začal pred niekoľkými rokmi keď som si začala vymýšľať príbehy na dobrú noc pre moju dcérku. Hlavnými hrdinami bolo desať malých žltých kureniec, ktoré sa vyliahli v kufri auta spotenej mame z vajíčok kúpených v obchode. Kurence zostali žiť u nás v rodine, ale nie ako úžitkové zvieratá, ale ako právoplatní členovia našej domácnosti. Rozprávala som jej kuracie príbehy každý večer niekoľko rokov. Využívala som ich aj na odľahčenie udalostí, z ktorých mala strach, na oznámenie niečoho nepríjemného, na vysvetlenie vecí, ktoré sa okolo nej diali. Že kráčať svetom sa dá aj keď nekráča s masovým prúdom, že mať iný názor je úplne v poriadku už v detskom veku lebo sa dá vyjadriť slušne a dokonca aj vtipne, že ak niečo robia všetci, neznamená to, že je to správne a že sa kvôli tomu nemusí báť, ani sa cítiť menejcenná. Neskôr sa dožadovala aj ich nakreslenia a následne ušitia plyšového kurčaťa. A keďže ma to bavilo a stále baví, kreslím ich aj s obsahom nielen detským, ale aj satirickým či nastavujúcim zrkadlo.